Náboženstvá obsahujú také skúsenosti, ktoré presahujú bežnú ľudskú skúsenosť a ich cieľom je dosiahnutie pravého poznania a slobody.
Práca Slavomíra Gálika Filozofia a médiá je pútavé a originálne dielo. Autor interpretuje filozofiu médií v jej premenách a súčasne nastoľuje problém jej významu v súčasnosti.
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“.
Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Publikácia je určená predovšetkým vysokoškolským študentom filozofie, ekonomických vied, sociálnej práce a iných spoločenských vied.
Aristotela možno považovať za zakladateľa dlhodobej teoretickej tradície, no premýšľať o jeho špecifickom výklade cností je komplikované.
Autor si kladie cieľ poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na filozofiu z hľadiska Večnej filozofie (Philosophia perennis).
Ľudský život je sprevádzaný predstavami, snami a nádejami o svete, aký ho chceme mať. V istom veku však pochopíme, že sa nedá zmeniť podľa nášho želania.
Dielo obsahuje kritiky morálky založenej na kritike človeka ako indivídua s deformovanými vlastnosťami, ktoré z neho robia baránka namiesto dravého vtáka.
Práca je súborom poznatkov z rôznych disciplín, ako je psychológia, filozofia, teória poznania, fyziológia vnímania, estetika, atď. Andrej Démuth ju zasadzuje do adekvátnych historických súvislostí.
Slavomír Gálik vytvoril monografiu, ktorá pokrýva širokú oblasť teoretického štúdia nových prvkov života v sociálnom prostredí a poznávania kultúry modernej spoločnosti. Monografia predstavuje úspešný pokus o zaplnenie medzery v priestore
Tento zväzok je venovaný antickej filozofii, približne obdobiu od 6. do 4. storočia pred n. l. Obsahuje jednak zlomky z predsokratovcov, jednak Platónove filozofické dialógy.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch.
Podľa amerického sociobiológa Edwarda Osborna Wilsona antropológia patrí k vedám, od ktorých ľudia očakávajú poznanie, ktoré má umožniť pochopiť zákony a princípy ovplyvňujúce ich život a umožňujúce racionálnejšie kontrolovať vlastnú budúcnosť.
Práca je venovaná stému výročiu narodenia profesora Igora Hrušovského, iniciátora novej orientácie slovenskej filozofie na výskum možno až najdôležitejšieho činiteľa rozvoja dnešnej spoločnosti, teda na vedu.
Autor poskytuje nový pohľad na pozitivizmus Augusta Comta. Sústredil sa na problém Comtovho náboženského pozitivizmu, úročenie jeho základných stanovísk a dôsledkov.