Štúdia týkajúca sa problematiky inteligencie, tvorivosti, nadania, spoločenských aspektov podpory nadaných detí, výchovy a vzdelávania, vrátane charakteristiky učiteľa a jeho prístupu k špecifickým metódam výučby.
Práca je príspevkom k filozofii výchovy (na Slovensku nie veľmi reflektovanej oblasti), a to takým, ktorý si samozrejme nerobí nárok na vyčerpanie vybranej problematiky, resp. zvládnutie témy v každom jej možnom ohľade.
Od tretieho vydania tejto knihy uplynulo desať rokov. Odvtedy sa veľa zmenilo, vyšlo veľa nových kníh a štúdií z logiky a logickej sémantiky, ktoré obsahujú nové objavy z tejto oblasti. Nové reálie prinútili autora zmeniť niektoré príklady viet a výrazov, pretože pôvodné sa pochopiteľne stali zastaranými a pre niektorých študentov už nie dostatočne známymi. Niektoré vysvetlenia boli zmenené, doplnené či opravené.
Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Podľa amerického sociobiológa Edwarda Osborna Wilsona antropológia patrí k vedám, od ktorých ľudia očakávajú poznanie, ktoré má umožniť pochopiť zákony a princípy ovplyvňujúce ich život a umožňujúce racionálnejšie kontrolovať vlastnú budúcnosť.
Tento zväzok je venovaný antickej filozofii, približne obdobiu od 6. do 4. storočia pred n. l. Obsahuje jednak zlomky z predsokratovcov, jednak Platónove filozofické dialógy.
Zväzok Od Aristotela po Plotina je venovaný antickej filozofii, a to približne obdobiu od 4. storočia pred n. l. do 3. storočia n. l. Filozofickými spismi Platónovho žiaka Aristotela, najväčšieho mysliteľa staroveku, zakladateľa logiky a mnohých nových disciplín, vynikajúceho bádateľa a organizátora, nadväzuje na prvý zväzok Antológie.
Ďalší zväzok Antológie z diel filozofov – Humanizmus a renesancia – zahrnuje obrodu antickej epochy, t. j. 14. a 15. storočie, obdobie, pre ktoré je typické nielen množstvo neprekonateľných umeleckých výtvorov, ale s ktorým sa spája aj ideový prerod človeka a spoločnosti.
V centre záujmov autora vo filozofii je človek ako konajúca bytosť, Homo agens, teda ľudské konanie v najširších súvislostiach, od psychologických cez etické, politické až po sociokultúrne vrátane ekologických a globálnych.
Autori svoju pozornosť zamerali na analýzu existujúcej úrovne rovnosti šancí žien a mužov v ich kariérnom postupe.
Práca je venovaná stému výročiu narodenia profesora Igora Hrušovského, iniciátora novej orientácie slovenskej filozofie na výskum možno až najdôležitejšieho činiteľa rozvoja dnešnej spoločnosti, teda na vedu.
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch.
Dielo obsahuje kritiky morálky založenej na kritike človeka ako indivídua s deformovanými vlastnosťami, ktoré z neho robia baránka namiesto dravého vtáka.
Metafyziku autor chápe ako kategoriálny opis, teda innos, ktorej cieľom je opísať našu konceptuálnu výbavu, prostredníctvom ktorej uchopujeme a poznávame náš svet. Veľká pozornosť sa venuje ústredným metafyzickým kategóriám: substancii, esencii, akcidentu, kauzalite, priestoru, atd. Jednotlivé kapitoly venované týmto pojmom možno chápať ako praktickú ukážku toho, v čom spočíva kategoriálny opis a ako ho treba realizovať.
