Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Podľa amerického sociobiológa Edwarda Osborna Wilsona antropológia patrí k vedám, od ktorých ľudia očakávajú poznanie, ktoré má umožniť pochopiť zákony a princípy ovplyvňujúce ich život a umožňujúce racionálnejšie kontrolovať vlastnú budúcnosť.
Tento zväzok je venovaný antickej filozofii, približne obdobiu od 6. do 4. storočia pred n. l. Obsahuje jednak zlomky z predsokratovcov, jednak Platónove filozofické dialógy.
Zväzok Od Aristotela po Plotina je venovaný antickej filozofii, a to približne obdobiu od 4. storočia pred n. l. do 3. storočia n. l. Filozofickými spismi Platónovho žiaka Aristotela, najväčšieho mysliteľa staroveku, zakladateľa logiky a mnohých nových disciplín, vynikajúceho bádateľa a organizátora, nadväzuje na prvý zväzok Antológie.
Ďalší zväzok Antológie z diel filozofov – Humanizmus a renesancia – zahrnuje obrodu antickej epochy, t. j. 14. a 15. storočie, obdobie, pre ktoré je typické nielen množstvo neprekonateľných umeleckých výtvorov, ale s ktorým sa spája aj ideový prerod človeka a spoločnosti.
Práca je venovaná stému výročiu narodenia profesora Igora Hrušovského, iniciátora novej orientácie slovenskej filozofie na výskum možno až najdôležitejšieho činiteľa rozvoja dnešnej spoločnosti, teda na vedu.
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. „akademickej filozofie.“ Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch.
Dielo obsahuje kritiky morálky založenej na kritike človeka ako indivídua s deformovanými vlastnosťami, ktoré z neho robia baránka namiesto dravého vtáka.
Metafyziku autor chápe ako kategoriálny opis, teda innos, ktorej cieľom je opísať našu konceptuálnu výbavu, prostredníctvom ktorej uchopujeme a poznávame náš svet. Veľká pozornosť sa venuje ústredným metafyzickým kategóriám: substancii, esencii, akcidentu, kauzalite, priestoru, atd. Jednotlivé kapitoly venované týmto pojmom možno chápať ako praktickú ukážku toho, v čom spočíva kategoriálny opis a ako ho treba realizovať.
Snahou autorov je odpovedať na zložité filozofické otázky súčasného sveta, ako je polymatia, boj s chaosom, zmena orientačných bodov, ihrisko a bojisko, dôvody vojny filozofii, vojna a disciplína myslenia, vedecké obrazy sveta, koordinácia hodnôt, analýza a hermeneutika, anamnéza a diagnóza súčasného stavu, ideové formácie, teda, ako je to vlastne dnes s filozofiou.
Autor sa v diele zaoberá zmyslom života človeka, čo je vyjadrené Franklovým hlavným pojmom „Wille zum Sinn.“ Zaoberá sa otázkami slobody, svedomia, zodpovednosti, schizofrénie, eutanázie, psychochirurgie, atď. Spolupracuje s významými filozofickými smermi ako sú fenomenológia, existencializmus, novotomizmus, a i.
Autor poskytuje nový pohľad na pozitivizmus Augusta Comta. Sústredil sa na problém Comtovho náboženského pozitivizmu, úročenie jeho základných stanovísk a dôsledkov.
Publikácia si kladie za cieľ predstaviť Augustína ako kazateľa a pastiera, ako človeka, ktorého prvoradou túžbou bolo priblížiť Božie slovo tým, ktorí prichádzali za ním ako za svojím biskupom a učiteľom. Jeho najväčšou vášňou bolo kázať a komunikovať svoju vieru.
Aristotela možno považovať za zakladateľa dlhodobej teoretickej tradície, no premýšľať o jeho špecifickom výklade cností je komplikované.