Ako sem prichádzam? Gabriel Bagradian hovorí tieto osamelé slová naozaj pre seba, ani to nevediac. Nevyjadrujú ani nejakú otázku, lež niečo neurčitého, slávnostný úžas, ktorý ho cele napĺňa. Autor: Franz Werfel
Toto dielo bolo načrtnuté v marci 1929 za pobytu v Damasku. Žalostný pohľad na okyptené a vyhladované deti utečencov, ktoré pracovaly v továrni na koberce... Autor: Franz Werfel
Nové šťastie v povolaní sa usmialo na nariekačky Nuniku, Vartuku a Manušaku. Ani si nestačili lopúchom vydrhnúť smútočnú farbu s tvárí a už ich čakala celkom iná práca. Ak potrvajú bôle ženy dosť dlho - a v to pevne dúfaly - tak sa im ujde dva razy najesť. Autor: Franz Werfel
Dej sa odohráva štyridsať rokov po Kristovi. Judita je dcérou bohatého majiteľa karaván a žije so svojou matkou v Tiberiase. Hoci žijú v bohatstve a blahobyte, nie sú šťastné. Judita vída svojho milovaného otca Džamala veľmi zriedkavo,
Väčšine z nás život pripadá ako film, na ktorý sme prišli štyridsať minút po začiatku. Dejú sa v ňom dobré veci, občas je to až nádherné. Ale dejú sa aj tragické veci. Avšak aký to má celé zmysel? Našli sme sa uprostred príbehu, ktorý je
Keď roku 1869, v predvečer francúzsko-pruskej vojny, Alexandre Dumas prišiel po dlhých potulkách zomrieť k svojmu synovi, hneď v prvých dňoch sa mu prisnil sen: stál na obrovskej pyramíde z kvádrov a každý kváder bol vlastne jeden zväzok jeho diela. Bola to pyramída veľmi vysoká, lebo Dumas za štyridsať rokov tvorivej práce napísal desiatky hier, románov, historických prác, novinových článkov a úvah, a jeho romány nebývali krátke. Keď sa prebudil zo sna, v duchu sa spytoval, či jeho pyramída vydrží, či ..