Toto dielo bolo načrtnuté v marci 1929 za pobytu v Damasku. Žalostný pohľad na okyptené a vyhladované deti utečencov, ktoré pracovaly v továrni na koberce... Autor: Franz Werfel
Ako sem prichádzam? Gabriel Bagradian hovorí tieto osamelé slová naozaj pre seba, ani to nevediac. Nevyjadrujú ani nejakú otázku, lež niečo neurčitého, slávnostný úžas, ktorý ho cele napĺňa. Autor: Franz Werfel
Nové šťastie v povolaní sa usmialo na nariekačky Nuniku, Vartuku a Manušaku. Ani si nestačili lopúchom vydrhnúť smútočnú farbu s tvárí a už ich čakala celkom iná práca. Ak potrvajú bôle ženy dosť dlho - a v to pevne dúfaly - tak sa im ujde dva razy najesť. Autor: Franz Werfel
Dej sa odohráva štyridsať rokov po Kristovi. Judita je dcérou bohatého majiteľa karaván a žije so svojou matkou v Tiberiase. Hoci žijú v bohatstve a blahobyte, nie sú šťastné. Judita vída svojho milovaného otca Džamala veľmi zriedkavo,
Väčšine z nás život pripadá ako film, na ktorý sme prišli štyridsať minút po začiatku. Dejú sa v ňom dobré veci, občas je to až nádherné. Ale dejú sa aj tragické veci. Avšak aký to má celé zmysel? Našli sme sa uprostred príbehu, ktorý je
Keď roku 1869, v predvečer francúzsko-pruskej vojny, Alexandre Dumas prišiel po dlhých potulkách zomrieť k svojmu synovi, hneď v prvých dňoch sa mu prisnil sen: stál na obrovskej pyramíde z kvádrov a každý kváder bol vlastne jeden zväzok jeho diela. Bola to pyramída veľmi vysoká, lebo Dumas za štyridsať rokov tvorivej práce napísal desiatky hier, románov, historických prác, novinových článkov a úvah, a jeho romány nebývali krátke. Keď sa prebudil zo sna, v duchu sa spytoval, či jeho pyramída vydrží, či ..