Vonku bol žiarivý zimný deň, desiateho februára, nedeľa. Strážny pri okne zvedavo hľadel na ľudí, ktorí vonku postávali, a krútili hlavou. Kieho paroma vyvaľujú oči na tieto okná, povedal si. Okolo kostola svätého Michala bolo plno národa, v kožuchoch a halenách.... Autor: Zsigmond Móricz
Celé mesiace som sa snažila nahovoriť priateľa, aby sme po skúškovom išli spolu do Ameriky, tak ako ostatní, work and travel USA, zarobíme doláre, precestujeme krajinu, ale Peter už okolo Vianoc vyhlásil, že sa celé telo z Košíc ani nepohne, bude čítať, povinnú literatúru na štátnice, opakovať si španielčinu a vypracovávať cvičenia na phrasal verbs. Autor: Ivana Dobrakovová
Eskorta buchla dvermi a zámka šťukla, akoby z pištole vystrelil. Grigorij sa strhol. A vzápätí pocítil hlbokú nespokojnosť so sebou. Hneď ako počul rozsudok - trest smrti zastrelením - bol pevne rozhodnutý, že nedá najavo strach a bude pokojný. Neraz v živote už musel vypäť všetky sily, aby v sebe potlačil vnútornú triašku, ktorá sa zmocňuje človeka v smrteľnom nebezpečenstve, zviera mu srdce, stíska hrdlo. A jednako nemohol povedať, že by sa bál. Bol len pripravený na to najhoršie. Ešte na jeseň v štyr .
Humoru rozumie aspoň toľko ľudí, koľko športu. Konštatovanie tejto skutočnosti iba potvrdzuje, že ide o záujem širokých a rôznorodých vrstiev konzumentov, o záujem ľudový. Autor: Kol. autorov
Role zkamenělé ve stereotypu mají v literatúře svoje poslání. Pierrot, Smrt, Šašek, Chvástavý voják, Princezna, Zlosyn, všichni sehráli své role v pantomimě, v lidové komedii, v církevních moralitách a znovu se s nimi setkáváme v současném lidovém čtivu... Autor: Tage Voss
Prvá nezhoda našej rodiny s grófom z Guevary skrsla rok pred mojím narodením, keď si občania mestečka Oňte zvolili za starostu môjho deda z matkinej strany Lopeho de Araou. Podľa zákona bolo povinnosťou grófa z Guevary napísať pod jeho menovanie tieto slová... Autor: Miguel Otero Silva
Fajn zámok, však ? Hlavné krídlo jedenáste storočie, zvyšok ( rotunda, koniare a ubytovne pre služobníctvo ) pätnáste a šesnáste. Posledná renovácia pred dvesto rokmi. Zariadenie pôvodné a zachované. Autor : Ján Lenčo
Budiž poznamenáno, že každý děj je nevyhnutelně fantastický. Vždyť ani v životě bez notné fantazie není žádného děje, každé skutečné dobrodružství vzniká nárazem fantazie na skutečnost. Někteří lidé nedovedou říci slovo fantazie než s přízvukem politování, nuže, tito lidé to mohou přivést až do šesté nebo i páté hodnostní třídy, ale nepřivedou to ani k jednomu jedinému dobrodružství....... Autor: Tibor Marný
Lemuelovi jsme říkali Chromajzl,poněvadž měl tři nohy.Von když vyrost-tak asi vokolo války Severu proti Jihu-zastrkával si vobyčejně tu extranohu do kalhot,aby na ni nebylo vidět a aby lidi nekecali. Autor: Kol.autorov
Prenosťou fantastického románu je, že spája nielen výsledky vedy a spisovateľovej invencie, ale že veľmi prirodzene viaže technický rozvoj na pokrokovú premenu spoločnosti. Osobitá jasnosť motivácie príbehu vyrastá z autorovej viery v budúcnosť ľudstva. Autor: Eberhardt Del´Antonio
Musel som skloniť hlavu, keď som prechádzal popod kričiacu lebku, hoci teraz bola vytiahnutá a ukotvená v základnej polohe. Za ňou bola hladomorňa, kde sa talentovaní herci z Eddieho tímu pokúšali (väčšinou úspešne) úpením a zavýjaním vydesiť detičky každého veku. Tu som sa už mohol vystrieť, lebo to bola vysoká miestnosť. Kroky mi duneli na drevenej dlážke namaľovanej tak, aby vyzerala ako z kameňa. Počul som vlastný dych. Znel drsne a sucho. Dobre, bál som sa. Tom mi radil, aby som sa tomu miestu vyhý .
,,Kto je to? Srdce mu ďalej bilo pravidelne, ale cítil, ako pulzuje v krku a v zápästiach. Vlasy na šiji mal ostré, vytýčené ako štetiny. Náhle vedel, čo videla Eleanor vo svojich posledných chvíľach: sprievod (ducholudí) mŕtvych. Vstupovali jednou stranou do izby a druhou vychádzali. Vychádzali? Nie, prechádzali ďalej. Nepoznal básnika Seferisa, ale poznal Audena: Smrť berie tých zazobaných, duchom i telom obdarených. Ona ich videla a teraz tu boli.... Autor: Stephen King
Na schodisku vládlo pološero. Trvalo im dosť dlho, kým vyšli na prvé poschodie, takmer na každom schodíku zastali, aby si dačo povedali. Pri dverách ju pobozkal. Chvíľočku stáli bez slova. Autor: Marija Priležajevová
