Musel som skloniť hlavu, keď som prechádzal popod kričiacu lebku, hoci teraz bola vytiahnutá a ukotvená v základnej polohe. Za ňou bola hladomorňa, kde sa talentovaní herci z Eddieho tímu pokúšali (väčšinou úspešne) úpením a zavýjaním vydesiť detičky každého veku. Tu som sa už mohol vystrieť, lebo to bola vysoká miestnosť. Kroky mi duneli na drevenej dlážke namaľovanej tak, aby vyzerala ako z kameňa. Počul som vlastný dych. Znel drsne a sucho. Dobre, bál som sa. Tom mi radil, aby som sa tomu miestu vyhý ...