Savelija Magaru v ľtyridsiatom deviatom roku života zburcoval pánboh. Znenazdajky ho zdrapil rovno za srdce. V zovestnej polnočnej chvíli sa prebudila Savelijova žena, poobzerala sa po chyži a prestrašne zjojkla: ,,Čo ti je Sevalij? Brucho ťa rozbolelo? Veď si celý vynáčený. Ani čo by ma voľačo štuchlo do boka, zobudím sa, hľadím, izba vysvietená, posteľ prázdna. Čo ti je? Či si dáko prechorel? Hen na poličke pri svätých obrázkoch je kropenička ....... Autor: L. Sejfullinová ...