Autor v krátkom časovom úseku vykresľuje vzrušujúce udalosti v živote rodiny, ktorej sa dotkla mocná korupčná mašinéria. Motív stromu na konci ulice vnáša do deja symbolický náboj. Strom s koreňmi v zemi a korunou nad ňou. Život, ktorého sa dotkla smrť. Pre korupciu aj násilná. Hrdinovia románu sa začnú zaoberať otázkou, či pripraviť o život iného človeka. Dokážu to? Hociktorý z nich? Ako sa koruna stromu môže odpútať od jeho koreňov?
Rozmery: 135x200 mm,
Počet strán: 320,
Pevná väzba,
Váha: 0,403 kg
RECENZIE:
Stratený človek v osídlach moci a korupcie
Štefan Kuzma (1952) vstúpil do literatúry vo vyzretom veku. Skoro šesťdesiat rokov najprv zapisoval všetko nažité do seba a v tichosti hľadal správne slová na vyjadrenie podstatného. Zdá sa, že dlhé mlčanie nielen pomáha zvažovať a brúsiť slová, ale myslením postupne odkryté nalieha na odovzdanie ostatným. Tak dozrel čas a postupne vychádzali básne v zbierkach Mlčanie nepokoja(Perfekt, 2009),Prienik do ticha(Perfekt, 2010),Blázniví anjeli(Trio, 2012),Posúvanie hrany(Trio, 2013),Krehká bublina(Trio, 2013), prelet (Georg, 2015), do zbla (Georg, 2015) či tvár (ne)videného(Trio, 2015). Popri poézii však priniesol pre čitateľov aj romány Piaty západ slnka (Trio, 2012), Stratený boh (Trio, 2012), Intimita zla (Trio, 2012) a Strom na konci ulice (Georg, 2015).
Najnovší román Štefana Kuzmu Strom na konci ulice potvrdzuje, že literatúra má potenciál aj na Slovensku i v dobe elektronickej ponúknuť nielen pútavý príbeh, ale odkryť aj širšie spoločenské a politické pozadie. Odkryť tak, že vyvoláva priestor pre katarziu. Dobre zvládnutý príbeh románu má schopnosť obsiahnuť a naznačiť základný problém spoločnosti, ktorý negatívne ovplyvňuje realitu nielen v domácich pomeroch, ale dotýka sa širšieho európskeho kontextu. Vystavaný pritom nie je na ťažkej filozofii, pričom myslenie podnecuje a nepreferuje ani zdĺhavé vnútorné monológy, no psychológiu a hĺbku postáv dokonale vykresľuje. Dejová línia má spád a až do konca ponecháva nečakané rozuzlenie príbehu. Rozvetvuje sa, čím vytvára priestor pre viac rovín vnímania, no nie do tej miery, aby čitateľ stratil niť. S ňou si nesie i balansovanie autora a príbehu medzi dobrom a zlom, bez mentorovania či naznačovania jediného správneho riešenia. Za všetkým je tušenie a hľadanie harmónie ľudského bytia. No niet kam uniknúť pred realitou. Ťažkosti, blúdenia a omyly sa nezakrývajú. Ani hranice o obmedzenia. Postupne sa pred čitateľom odkrýva mapa spoločnosti v jej rôznych vrstvách, až je hmatateľne totožná s tou, v ktorej žijeme. Už po prvých vetách románu sú nám kontúry deja, súvislostí a prostredie akési – až priveľmi – povedomé. Nie, nejde o román, ktorý sme už niekde čítali. Ide o spoločnosť, vzťahy a pomery, v ktorých žijeme. Tie sú však nielen dôsledkom správania tých hore, ale sme v nich zapletení aj my, svojím presvedčením, správaním a konaním. Román je tak nielen zrkadlom politických a spoločenských, ale i myšlienkových a duchovných pomerov. Je o viere doby, nie tej deklarovanej či tej, ktorú by sme chceli mať, ale tej, ktorú praktizujeme v živote. To, čomu sme podriadili svoje myslenie a konanie. Niet jednoznačne dobrých a zlých. Všetci vstúpili do sveta, a každý v určitom okamihu zradil ideál. O to bolestnejšie pociťujeme nespravodlivosť a podvody. Podvedome tušíme svoj nepatrný podiel. A tak hľadáme riešenia. Tie radikálne, ale i tie intelektuálne – no keď si pre „dobro“ zdôvodníme nami použité prostriedky, oveľa intenzívnejšie zamotávajú človeka do osídiel neporozumenia a zla. Pomsta, krajná hranica života bez viery, nie je očistná, je rakovinou, na ktorú umiera i hlavný hrdina románu Elo. Rakovinou, ktorá nemá počiatok v rozhodnutí pomstiť sa, ale oveľa skôr. V momente, keď človek prepadol presvedčeniu o vlastnej pravde, o spravodlivosti, ktorú chce presadiť na úkor iných, v okamihu pretrhnutia spojenia s ostatnými sa stráca. Najprv v sebe, potom vo svete a v ošiali rýchleho zbohatnutia. Nakoniec v osídlach moci.
Až prehliadneme, že sme súčasťou systému, kde „korupciu už niekto povýšil na systém, na logicky
Ebecký,Štefan - kurucký generál. Príslušník šľachtického rodu E. z Novohradskej ulice. Od mladosti slúžil v armáde, zúčastnil sa na bitkách s Turkami. Autor: Kolektív autorov
Cestou domů měla Eva sklopené oči. Všemožně se snažila nedívat se na kolemdoucí a unikat jejich pohledům. Věděla, že každý náhodný chodec, každý muž ... Autor: Stefan Žeromski
Na Broadway, na hornom konci 113. ulice, nielen sa rozpráva po španielsky, pravda, nosovou a nesprávnou španielčinou, ale mohlo by sa povedať, že sa aj rozmýšľa, kráča a prežúva po španielsky. Autor: Mario Benedetti
Dr. Štefan Moyses patrí medzi tých našich rodákov, ktorí sa zlatými literami zapísali do dejín nášho národa. Žil vo veľmi búrlivých časoch a celý jeho život od kolísky až po hrob bol vlastne len dlhou reťazou biedy a nedostatku... Autor: Andrej Kliman
Mama, povedal malý Abner, tu na konci ulice býva akýsi chlap,ktorý hovorí,že urobí koč,čo bude behať bez koní. Blázon, povedala mama. Autor: Upton Sinclair
Kuzma sa zobudil na to, že auto v zákrute oslepilo okná reflektormi a celú izbu zaplavilo svetlo. Kolembavé svetlo pohladilo povalu, skĺzlo dolu po stene, zahlo do prava a zmizlo. Chvíľku na to zmĺklo aj auto, nastalo zasa ticho a tma. Autor: Valentin Rasputin
Pronikavý puch pálené síry ještě nevyvětral, ačkoli dnešní dávka zápalek byla dávno hotova a Kuzma Ivanovič je už před půl hodinou odnesl na trh. Ten zápach udržoval Ljubov Stěpanovnu v neustálém napětí, zvláště když muž, který se vracel z trhu nemožně unavený, odložil kutění se sirkami na ráno... Autor: Savva Holovanivskyj
Kniha, v ktorej sa 50 osobností Slovenska vyznáva zo svojho vzťahu ku gastronómii a ponúkajú netradičný pohľad na domácu kuchyňu. Osobnosti sú v knihe zastúpené portrétnou fotografiou, rozhovorom, dokumentárnymi snímkami a receptom obľúbeného jedla, vrátane jeho vizualizácie. Okrem štyroch majstrov sveta a bývalého prezidenta SR majú v publikácii zastúpenie aj herci (Milka Zimková, Štefan Kvietik), speváci (Peter Bič, Mária Čírová, Marcela Laiferová), ale aj najúspešnejší slovenský horolezec všetkých čias
Der berühmte österreichische Schriftsteller Stefan Zweig (18811941) erinnert sich in seinem autobiographischen Werk an seine Jugendzeit in Wien Anfang des 20. Jahrhundertes die von einem Gefühl der Sicherheit, aber auch von Lebensfreude und kulturellem Genuss geprägt war. Überschattet wird diese sorglose Zeit vom Ersten Weltkrieg, der Europa für immer verändert. Stefan Zweig beschreibt diese Jahre und die Anfänge des Faschismus, sowie die ersten Jahre des Zweiten Weltkrieges. Die Erinnerungen eines Europä
Knižôčka, ktorá sa vám dostáva do rúk, obsahuje dve rozličné veci, ktoré navzájom úzko súvisia: ilustrácie rešpektujúce mentalitu a psychiku detí... Autor: Stefan Prus
Neraz som sa tretol so skratkou KLUS. Pred mnohými rokmi ju prvý raz uviedol do života český psychiater Jaroslav Skála v pražskom Apolinári. Autor: Štefan Oľha
Vravia, že sa po mestách rýchle žije, a čo ešte u nás na dedine! Štefan Zaťko, otec piatich detí, cez Vianoce pochoval ženu a na Tri krále prišiel o ohlášky. Autor: Ľudmila Podjavorinská
Štefan sa opatrne pretiahol cez otvor v hradbách. Chránený egrešovým kríkom, poprerastaným pupencom a žihľavou, chvíľu počúval. Potom sa nadýchol a priložil si dlaň k ústam... Autor: František Kožík
Som uprostred Ríma sám. Dva týždne klepkajú moje obdraté vojenské čižmy ulicami mesta, tvrdým asfaltom. Spávam v penzionáte na piatom poschodí, vysoko pod strechou... Autor: Štefan Žáry
Kniha Podnikatel na konci role ukazuje nové možnosti a zdroje podnikania