Dupotali kopytá.Víril sneh.V bielej hmle tancovali parohy.Svišťal vietor.Zvonili zvončeky.Ako tamburína dunelo nebo.Leteli soby. Autor: Juvan Šestalov
Vidí sa mi, že ešte žijem. Vidím ľadovomodré nehybné nebo, medené slnko, ktoré primrzlo k tejto síňave. Ktosi hádže kamene do jeho pokriveného disku a slnko sa chveje... Autor: Mustaj Karim
Vo veľkom údolí nájde sa niekedy zo všetkých strán otvorené návršie, na ktoré od východu až do západu opiera slnko svoje lúče. A tí, čo bývajú tesne pod horami a slnko sa k nim dostane zriedkavejšie, nazývajú také návršie slnečným. Na takomto návrší, podľa ktorého dostalo meno aj gazdovstvo, bývala i tá, o ktorej budeme rozprávať. Autor: Björnstjerne Björnson
Pero s citátom: Nech slnko svieti všade, kde si ty / ZAEX
Slnko žiariace z modročierneho vesmíru. Pätnásť kilometrov pod nami roztvorený atlas. Jemné červenkasté šráfy na žltkastom podklade. Autor : Jean Villain
Bolo poludnie. Júlové slnko zalialo step ohnivým lejakom. Rozpálený vzduch ani čo by prúdil bezfarebným plameňom, ledva postihnuteľným ľudskému oku. Autor: Ajbek
Boli to malé kruhy, ani či by ich vyrezali podľa námorníckej baretky. Slnko ich našlo iba zriedka, aj to iba skúpo, poločkom. Dunaj mal vlečný čln na dlani. Autor: Ján Navrátil
Poručík stál na pravom boku klipera a zamyslene hľadel na zapadajúce slnko. Oceán majestátne driemal. Polovica červeného disku....... Autor:Alexander Grin
Slnko sa chýlilo k západu a svätojánske mušky vstávali.Mamička bola v kuchyni a pripravovala raňajky.Ani otecko už nespal.Ležal ešte v posteli a pokojne odpočíval. Autor: Jan Karafiát
Mikuláš sa lúčil s rodičovským domom s obavami v srdci, no život v Wloclawku ho príjemne prekvapil. Predovšetkým Wloclawek nebol horším mestom ako Toruň. Autor: Leonard Turkowski
Teraz bol sám. Celkom sám - ak sa nerátajú vtáci a stromy, slnko nad hlavou a rieka, čo sa mu penila a zurčala kdesi dolu pod nohami. Za chrbtom mu ostali vysoké múry....... Autor: Valentin Tublin
Popoludňajšie slnko pozlátilo zalesnený vŕšok.Vzdialenejším stromom podalo trblietavé ruky,bližšie vzalo do horúceho objatia.Celá stráň sa zachvievala od radosti. Autor: Johannes Linnankoski
Slnko zapadlo. Po krátkom súmraku nastala pokojná tmavá noc a na jej čiernej hrudinpomaly dohasínali posledné zvuky ospanlivej zeme. Pocestný pokračoval v ceste a ako sa zvečerievalo, pridával do kroku... Autor: Benito Perez Galdos
Na sepulvede bola len slabá ranná premávka. Keď som sa viezol cez nízky priesmyk, vyšlo slnko a ostro zažiarilo za modrými útesmi na druhom konci údolia. Autor: Ross Macdonald
Slnko zašlo a chlapec bol ešte vždy tam. Keď vlna vyniesla chlapa na vodnej doske, zazrel na pozadí oblohy siluetu chlapcovej hlavy. Bol tam celé popoludnie a ustavične ho pozoroval. Autor: Dymphna Cusacková
Naozaj nevie, prečo tak lipne na živote. Prečo sa mu vidí taký príjemný ten suchopárny sled nocí a dní, zimy a jari? Stále tá istá obloha, to isté slnko. Autor: Claude Tillier