Raz sa Mašenka opýtala starej mamy: Stará mama, nemohla by som zájsť do lesa na huby? Stará mama vyšla na výpustok, zahľadela sa na oblohu a povedala: Choď, keď chceš! Autor: Sofija Mogilevská
Horí ohník, horí na Kráľovej holi, Ktože ho nakládol? - dvanásti sokoli. Dvanásti sokoli,sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli,sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater jedna mater mala, v mlieku kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. Autor: Ján Botto
Bola jedna vysoká skala, pod skalou hlboká hora a cez horu tiekol bystrý potok. Tam, kde sa mu hora zunovala a prechádzal na role a lúky, bola dedina. V tej dedine žila v malom domci mať, čo mala tri deti. Dvoch chlapcov a tretie dievča ako ruža... Autor: Jozef Horák
Keď som bola malá, môj starý otec brával mňa a sesternicu so sebou , aby sme mu pomáhali s jeho nádhernými chryzantémami. Pamätám s , že som sa vždy cítila dôležitá. Autor : Dorothy Einonová
Vari všetky deti majú rady zimu. Voľakedy , keď som i ja bola dieťa, mala som som ju rada tiež a vlastne som ani nerozmýšľala, či je zima, leto, jar alebo jeseň. A veď i načo?... Autor: Viera Handzová
Rafa prvý upozornil: Myslím, že prichádzame. Tvár pritískal na okno a žena, čo sedela proti nemu, otvorila oči a pozrela von. Bola mladá, oči a vlasy mala čierne ako žúžol. Z jej pomalých,........ Autor: Angel MariadeLera
Po hradskej si vykračoval vojak: Raz, dva! Na chrbte mal batoh a šabľu po boku, bol na vojne a teraz sa vracal domov. Tu stretne na hradskej bosorku. Bola stará a ohyzdná, spodná pera jej visela až na prsia. Autor: H. Ch. Andersen
V onú marcovú noc, v tú noc, keď zavítala k nám naša malá Anna, ešte bola tuhá zima. Veľmi dobre pamätám sa na to. Prvé marcové dni boli teplé. Slnce už vystúpilo hodne vysoko a ohrialo našu zem, svojimi teplými lúčmi. Autor: Terézia Vansová
Kde bola, tam bola - bola raz na svete taká čudesná píšťala, čo znela, iba keď na nej hralo dobré dieťa. Skade ja o nej viem? Bola to moja píšťala. Keď sa tak teraz na sklonku života zahľadím na jeho počiatky, vidím všetko až po túto píšťalu. Čo bolo pred ňou, rozplýva sa mi pred zrakom ako obraz ranného úsvitu v dlhom stromoradí... Autor: Ferenc Móra
Mrena driemala neuveriteľne blízko, takmer na hladine. Bola obrovská, mala najmenej dve stopy. Lenivými fúzmi akoby skúmala bahno až po hranicu štrku. Zdalo sa, že stačí vystrieť ruku, a človek sa dotkne jej striebrozeleného chrbta. Autor: Robert Escarpit
V tisíc deväťsto tridsiatom roku Vieročka Butovová skončila školu. Mala osemnásť rokov a bola šťastná. Zavčasu ráno, len čo sa vykúpala, kráčala po brehu mora - rozpustené mokré vlasy, nasiaknuté soľou, jej splývali na plecia. Autor: Irina Grekovová
Nosili sme smútok za matkou, čo zomrela v jeseni, a žili sme celú zimu na dedine, samy s Kaťou a Soňou. Kaťa bola stará domáca priateľka, guvernantka, ktorá nás všetkých vychovala a na ktorú som sa pamätala a mala som ju rada odvtedy, čo mi pamäť siahala. Autor: L. N. Tolstoj
Cymbelinka sedela v záhrade a hrala sa. Hrala sa na svadbu: veľká, dlhá jedľová šuška bola ženíchom, malá, tučná nevestou a žlté púpavy boli družičkami. Prišiel hnedý chrobák a zastal pred... Autor: Stefan Heym
Serioga mal šesť rokov, mne šlo na dvanásty. Otec i matka pracovali v kolchoze. Bývali sme v horskej dedinke na brehu jazera, na tichej severnej strane. Dedinka bola malá, so siedmimi domami. Les sa začínal hneď za našou kôlňou: tmavý, hustý, pošmúrny... Autor: Oleg Alexejev
Počuli ste, ako sa raz nad celým Slovenskom rozľahol detský krik? Možno áno, možno nie... skrátka, to sa práve vtedy narodila táto kniha. Mala celkom čisté, ešte nepopísané listy, bola celá biela a nevinná, ako môže byť nevinný len knižný novorodenec. Autor: Kolektív autorov
Päť kilometrov na západ od Nového Mesta bola Určiná. Rozložila sa na začiatku doliny, ktorá sa kľukato tiahla ďaleko do hôr. Dedina mala jednu dlhú hlavnú cestu a z nej odbočovalo na obe strany niekoľko úzkych a krátkych uličiek, ktoré sa na oboch stranách končili pod strmými hradbami vrchov... Autor: Ján Bodenek