Na stanici som bola presne podľa dohovoru, pol hodiny pred odchodom nočného rýchlika do Prahy. Obzerala som sa uprostred vestibulu - Luigiho nikde. Do budovy sa hrnuli ľudia, vliekli ťažké kufre, predbiehali sa vo dverách a ustráchaní príbuzní dychčali za nimi. Autor: Katarína Lazarová