Na pohľad život Jána Kalinčiaka plynul veľmi pokojne a harmonicky, div nie ako bezstarostná mládenecká a staromládenecká idyla. Ani v obšírnom Vlastnom životopise, ktorý je viac nýznamním neý faktorgrafickou biografiou, nezdôrazňuje momenty rozporné a dramatické, ale chvíle súladu od detstva. Autor : Ján Kalinčiak
Bola teda večera, akú len bolo možno v chudobnej zemianskej dedine nachytro zhotoviť ; bo sa uhorský zeman nerád dá zahambiť, a hoc je chudobný, ale priateľ dobrý. Autor : Ján Kalinčiak
Pusté je už pole, Nitrianskej stolice. Vŕškom opadúvajú ich ozdoby, koruny zelených stromov, i ako suchotník, keď mu svieca života dohára, obledli, ožltli a pobozkané svojím falošným priateľom, tichým vetrom, čo ich celé leto vábil, o svojej láske im do ucha šeptal... Autor: Ján Kalinčiak
Hej, na moj hriešnu dušu bude! Hej na moj hriešnu dušu nebude! A čo sa vy všetci na hlavu postavíte, nuž z vašich ľahtikárskych, neuvarených, neosolených, neomastených frčkárov nič nebude, čo len papuľovať znajú, a ani tu nič, ani tam nič, my si vám do kaše dúchať nedáme... Autor: Ján Kalinčiak
Dolu Revišným ide stará zhrbená postava, na očiach okuliare, pod klobúkom, šedivé vlasy zakrývajúcim, hrebeň pripätý majúc a postavu svoju palicou podpierajúc. Vidno, že to pán starý, v dedine svojej každodennú prechádzku nastúpivší, práve tak, ako keď sa chodieva na úrody pozrieť alebo na robotníkov pohliadnuť na pole. Autor: Ján Kalinčiak
Najkrajšie ľúbostné verše v podaní autorov, ako sú Krista Bendová, Ján Kalinčiak, Ján Smrek, Pavel Koyš, Andrej Plávka a mnoho ďaľších s ilustráciami Mariána Čapku. Rozmery: 110x150 mm Počet strán: 64 Pevná väzba Váha 0,146 kg
Nad starou Nitrou dávno slnce zhaslo,svetlá po domoch rednú,iba kde-tu sa ešte žiara z oblokov kyvoce a osvecuje tmavú noc.Pod zámkom stojí na uhle malý domec,v ňom pri pohárikoch sedia si ešte traja veselí,šuhajci a horlivým rozhovorom krátia si čas tak,že ani jednému z očí nevidno,že by sa mu chcelo ísť domov,trebárs hlásnik už dávno odhlásil jedenástu. Autor: Ján Kalinčiak
Na ľavej strane Váhu stojí Ružomberok,mestečko,nie veľké,ale predsa také,že ho hocikde na ulici nenájdeš,a obzvlášť v Liptove nie.V tom Ružomberku stojí pri samom Váhu starý drevený hostinec,takže mu na čele čítať môžeš,koľko už rokov prežil,lebo je z jednej strany nahnutý ako opitý ,na streche je šindeľ šupkami preplatávaný,že naozaj vyzerá ako čierno na bielom,to jest zemiansky majetok na papieri. Autor: Ján Kalinčiak